Vianočný príbeh: …aby aj zimní spáči vedeli, čo sú to Vianoce

12. kapitola: Vianočný príbeh: …aby aj zimní spáči vedeli, čo sú to Vianoce

     Les je čarovné miesto. Rastú tu stromy, kríky, kde-tu nejaké kvety a rôzne bylinky, ktoré prekrásne voňajú. Na zemi sa rozprestiera mäkučký koberec zo sýtozeleného machu. Takto to vyzerá takmer počas celého roka. Samozrejme sa u nás striedajú ročné obdobia a každé je niečím typické a krásne. Na jar sa celá príroda prebúdza a všetko začína pučať. V lete je u nás najviac slnka a mach na zemi má najzelenšiu farbu. Na jeseň dozrievajú rôzne plody a ten mach začína postupne žltnúť. Ja som havran RiK a mojím najobľúbenejším ročným obdobím je zima. Celý les je pokrytý bielučkou vrstvou trblietavého snehu a všade je krásne ticho. Niekedy dokonca počuť praskanie mrazivých cencúľov, ktoré sa topia pod slnečnými lúčmi. V zime chodieva do lesa aj menej ľudí, preto je celý iba pre nás. Už sa neviem dočkať zimy a Vianoc!
     „Ešte stále nemáme dosť zásob na celú zimu,“ vzdychne si veveričiak.
     „Nie si náhodou iba trošku pažravý?“ podpichnem ho.
     „Ha-ha,“ prevráti na mňa oči môj najlepší kamoš. „Ja a pažravý? To mama stresuje, že musíme nazbierať ešte viac orieškov.“
     „Pomôžem ti,“ sľúbim mu a spolu sa prechádzame po lese. My si zásoby robiť nemusíme, pretože jedávame inak ako veveričky. My havrany si nájdeme jedlo aj v zime, niekedy v mestách, blízko pri ľuďoch. Okrem toho veveričiak skoro celú zimu prespí. Priletí sýkorka s ďatľom a docupitá aj zajačik.
     „Ahojte, čo robíte?“ zaujíma sýkorku.
     „Pomáham veveričiakovi nájsť nejaké oriešky,“ objasním im.
     „Ahá, do zásoby na zimu, čo?“ opýta sa zajačik. „Mama opäť stresuje?“
     „Áno, ako každý rok,“ vzdychne si veveričiak.
     „Ešteže toto nemusíme riešiť,“ zapojí sa ďateľ. Ani on, sýkorka a zajačik si nerobia zásoby, ale v zime si potravu nájdu. „Ale pomôžeme ti aj my.“
Chodíme po lese so sklonenými hlavami a čo nájdeme, nosíme na jednu kopu. Postupne sa presúvame po lese až narazíme na ježka a krtka.
     „Čo všetci hľadáte?“ zaujíma krtka.
     „Pomáhame veveričiakovi urobiť si poriadne zásoby na zimu,“ oznámi sýkorka.
     „Ešte stále hľadáš?“ prekvapí ježka. „My ich už máme dávno nachystané.“ A s krtkom si tlesknú.
     „Dávno?“ opýtam sa. „Do kedy to vlastne musíte mať?“
     „Kým nepôjdeme na zimný spánok,“ premýšľa nahlas veveričiak. „Veď je ešte celkom teplo… aké je už vlastne obdobie?“
     „Vlastne, veď už je zima…“ zamyslí sa ďateľ. „A dnes je Štedrý deň. Nemali by ste už dávno spať?“
     „Čo je dnes?“ nerozumie krtko.
     „Štedrý deň,“ zopakuje ako samozrejmosť zajačik.
     „Veď vy vlastne neviete, čo sú Vianoce,“ teraz mi to došlo. Niektoré zvieratká v zime spia. Na jeseň si urobia zásoby jedla, zateplia si svoje domovy a tam prečkajú celú zimu. Občas sa prebudia a najedia sa zo zásob, ale inak odpočívajú až kým nepríde jar. Tento rok je však mimoriadne teplo, a preto ešte nikto z nich nespí.
     „Čo sú teda tie Vianoce?“ zaujíma veveričiaka.
     „Vianoce sú sviatky. Stretávame sa s našimi rodinami, spolu jedávame a dávame si darčeky,“ vysvetlím zimným spáčom.
     „Vy si dávate darčeky?“ vytreští oči veveričiak. Samozrejme, že to ho najviac zaujalo.
     „Áno,“ pokračujem, „aj ľudia oslavujú Vianoce. Niektorí vtedy oslavujú narodenie Ježiška. A darčeky si dávame, pretože to je tradícia.“ Videl som to, keď sme hľadali jedlo v meste.
     „Mám nápad!“ vykríkne sýkorka. „Mali by sme im ukázať, čo sú to Vianoce.“
     „Urobíme si dnes Vianoce všetci spolu,“ navrhne zajačik.
     „Áno!“ potešia sa nápadu veveričiak, krtko a ježko.
     Spoločne vezmeme všetky oriešky, ktoré sme nazbierali. Odnesieme ich veveričiakovej mame a povieme jej o našom pláne. Každý si nachystá na jedenie to, čo má najradšej a všetci sa zídeme uprostred lesa na čistinke. Prišli všetky zvieratká so svojimi rodinami. Takto nám je najveselšie. Po večeri si dáme darčeky, ktoré každého potešia. Som rád, že aj keď počasie vôbec nie je také, aké by malo byť, aspoň aj zimní spáči vedia, aké sú Vianoce. Večer, keď sa už uložíme každý do svojej postieľky, začne potichučky snežiť. Predsa len príde mráz tak, ako má. A zvieratká, ktoré už majú spať sa uložia na zimný spánok.

Tajný život v lese