Opat rozruch v lesnej skolke

9. kapitola: Opäť rozruch v lesnej škôlke

     Ráno sa prebudím a mám pocit, akoby som ani nespal. V noci fúkal silný vietor a stromy sa tak húpali zo strany na stranu, až som sa bál, že sa polámu. S vetrom prišiel aj hustý dážď. Dokonca nám aj trošku napršalo do hniezda. Moja havrania mama už vstala a snaží sa dostať prebytočnú vodu preč z hniezda.
     „Dobré ráno RiK,“ pozdraví ma a ďalej upratuje, aby to stihla ešte pred odchodom do práce. Prichystám sa do škôlky, zobnem si pár orieškov a už aj letíme preč. Opäť na tráve pod nami vidíme mokré mláky, rozfúkané jesenné lístie a konáriky a vetvičky. Tamto je dokonca aj zvalený strom. Naozaj to bola náročná noc pre celý les.
     „Dobrý deň, pani učiteľka,“ osloví sovu moja mama hneď, ako prídeme do škôlky, „môžeme dnes nechať deti v škôlke? Je to bezpečné?“
     „Samozrejme,“ odpovie pani učiteľka sova. „Voda sa v noci prehnala aj cez škôlku, ale ako vidíte, už neprší, dokonca aj mračná ustupujú. S deťmi opäť trochu poupratujeme a bude to v poriadku.“ Mama poďakuje a odletí do práce.
     „Pustíme sa teda do toho,“ vyzve nás pani učiteľka. „Konáriky poukladajte na jednu kopu a lístie spoločne zhrnieme na druhú.“ Všetci sa dáme do práce.
     „Och, tak nerád upratujem,“ posťažujem sa kamarátovi veveričiakovi.
     „Aj ja to neznášam,“ prevráti očami veveričiak, „ale v tom neporiadku sa tu ani nedá hrať.“ Nosíme vetvičky s konárikmi na kopu, aby sme to mali čím skôr z krku. Keď sa zapoja všetky mláďatká v škôlke, bude to raz-dva.
     „Dobrý deň,“ pozdraví a vstúpi do škôlky detektív lišiak s policajtom, otcom medvedíka čistotného.
     „Dobrý deň páni,“ odzdraví sova, „čo vás k nám opäť privádza?“
     „Prechádzame lesom a kontrolujeme ho po tej spúšti. Je u vás všetko v poriadku?“
     „Áno, ďakujeme za opýtanie,“ odpovie pani učiteľka. „Čo sa to tu však už v našom lese deje? Najskôr niekto poškodí škôlku, potom zakalí žabke rybník… minule sa museli včely presťahovať, pretože im niekto zhodil úľ. A teraz ešte toto?!“
     „Určite sa to všetko vysvetlí,“ chlácholí sovu medvedík čistotný.
     „Urobíme pre to maximum,“ sľubuje detektív lišiak.
     „Viete, čo si myslím?“ nakloní sa bližšie k nim pani učiteľka, ale aj tak ju počujem. „Že les opäť vytopil starý bobor. Tie jeho hrádze predsa rieke zabraňujú, aby normálne tiekla.“ Detektív s policajtom si ju pozorne vypočujú a zamyslia sa.
     „Je na tom niečo pravdy,“ povie zamyslene lišiak.
     „Pamätáte si predsa, že sa to už stalo pred niekoľkými rokmi,“ pripomenie sova.
     „Áno,“ prisvedčí medvedík čistotný, „ale to bolo už veľmi dávno.“
     „Ja len pripomínam, že sa to už stalo,“ povie ospravedlňujúco pani učiteľka.
     „Samozrejme, prešetríme všetky možnosti,“ ubezpečí ju lišiak. „Zatiaľ však nemôžeme nič jednoznačne povedať.“ Uzavrie diplomaticky.
     Z opačnej strany lesa, od rieky, sa k nám pomalým čľapkavým krokom blíži ďalšia návšteva. Akoby sme dnes v škôlke mali Deň otvorených dverí. Toto zvieratko je celkom veľké, má zavalité telo s lesklou srsťou a silné nohy. Za sebou po zemi vlečie široký sploštený chvost.
     „Idete akurát vhod, pán Bobor,“ privíta ho naša pani učiteľka sova.

V ďalšej časti zistíme, kto spôsobil povodeň v lese alebo sa ku škôlke nasťahuje nový sused?

Mám menej ako 18 rokov a chcem hlasovať

Mám 18 a viac rokov a chcem hlasovať

Tajný život v lese