Tajný život v lese 1. časť

1. kapitola: Veľký deň malého RiKa!

Ahojte kamaráti! Volám sa RiK. Som neposedný modrý havran. Ak ste ma ešte náááhodou nevideli, tak vedzte, že mám dve krídla a obrovský sivý zobák. Oranžové nohy mám z časti pokryté perím, a preto vyzerám akoby som mal krátke nohavice. Všetky havrany to tak majú. Na hrudi sa mi vyníma lesklý žltý gombík. Nosím ho pre šťastie a som naň veľmi hrdý. Som vlastne ešte vtáčatko, malé vtáčie dieťa. Preto sa rád hrám a vymýšľam všelijaké lapajstvá. Najradšej sa hrávam s kamarátmi, ale niekedy sa musím zabaviť aj sám. Bývam na okraji lesa ako iné vtáky, v korune vysokého listnatého stromu. Nebývam v hniezde, samozrejme, sám – na to som ešte veľmi malý. Večer, keď už slniečko pomaly zapadá, musím sa chystať spať. Dnes je už celkom chladno a aj vietor akosi silnejšie fúka. Vždy pred spaním sa s mamou ešte chvíľku rozprávam o tom, aký som mal deň. Mama sa ma na všeličo vypytuje a ja aspoň ešte nemusím ísť spať. Je to taká naša chvíľka. Aj dnes je to tak.
„Tak sa teším na zajtra!“ poskakujem stále na mieste a neviem sa upokojiť.
„Dobre, ale ulož sa už spať. Ráno skoro vstávame,“ usmieva sa mama. „A prečo sa vlastne tak tešíš?“ pýta sa ma potmehúdsky, hoci odpoveď veľmi dobre pozná. Chce to však počuť odo mňa.
„Zajtra idem predsa konečne opäť do škôlky!“ vytešujem sa a neviem prestať.
„A to je dobré?“ podpichuje ma mama.
„To je skvelé!“ vykrikujem a až som tak podskočil od radosti.
„A na čo sa najviac tešíš?“ zaujíma ju.
„Na mojich kamarátov,“ odpovedám ihneď bez premýšľania. Doskackal som až ku kraju hniezda a vhupnem medzi konáriky. Vždy sa poriadne našuchorím ako ma mama učila, aby mi nebola zima. Obloha sa zatiahla a v noci bude možno pršať. Ešte dôkladnejšie sa zababuším.
„A čo budeš robiť v škôlke celý deň?“ pokračujeme v rozhovore.
„Budeme sa hrať, nájdeme si nejaké dážďovky na desiatu a zase sa budeme hrať…,“ premýšľam nahlas.
„…a potom?“ pobáda ma moja havrania mama.
„Potom zjeme na obed nejaké oriešky alebo semienka… pôjdeme sa preletieť po lese a budeme spinkať,“ popisujem náš deň v škôlke.
„Aj teraz by si už mohol spať,“ navrhne v nádeji mama.
„Ešte chvíľku…,“ prosíkam ju. Nechce sa mi ešte.
„Ráno sa ti nebude chcieť vstávať,“ varuje ma mama.
„Určite vstanem!“ sľubujem jej, aby som ju obmäkčil.
„To by si teda mal. Nechceš predsa meškať do škôlky.“
„Nechcem. Musím kamarátom porozprávať, čo všetko som cez víkend zažil.“ Mama ma pozorne počúva a sem-tam ma jemne pohladí krídlom. „Poviem im, ako som sa bol kúpať v jazere a videl som tam žabky a rybičky.“
„A čo bol tvoj najväčší zážitok z víkendu?“
„Hmm…,“ musím sa tuho zamyslieť. „Kúpanie v jazere bolo super, ale výlet do susedného lesa bolo skvelé dobrodružstvo,“ premýšľam nahlas.
„Som rada, že si si víkend užil,“ povedala potichučky mama, „a teraz už naozaj spi.“
„Vieš čo, mami?“ zazíval som tú otázku.
„Čo?“
„Prázdniny boli super, ale už sa veľmi teším na kamarátov a škôlku,“ rozprávam už so zavretými očami skoro ako zo sna.
„Tak sa pekne vyspi, zajtra ich už uvidíš. Dobrú noc.“
Strasiem sa od zimy, a to ma prebudí. Už je ráno, tak vyskočím priamo na rovné nohy. Mama vstáva so mnou. Umyjeme sa, naraňajkujeme a letíme do škôlky. Moja škôlka je iba kúsok od hniezda, hlbšie v lese. Ako letíme, vidíme, že nočný dážď narobil šarapatu. Popadané farebné lístie nie je teraz na jeseň ničím zvláštne. Kde-tu sú však na zemi polámané konáre a celé vetvičky. Priletíme až celkom ku škôlke. Je tu veľký zmätok, zvieratká so svojimi rodičmi sa motajú, a tak nevidíme, čo sa deje vpredu. Prederieme sa cez ten hlúčik. Čo sa tu stalo? Škôlka je celkom zničená. Naše hračky sú porozhadzované po okolí, určite niektoré aj chýbajú. Hniezda, kde poobede spíme, sú polorozpadnuté akoby ich niekto náročky zničil. Ešte aj nora, kde spávajú zajačiky má zasypaný vchod.
„Je mi to ľúto,“ prehovorí k zvieratkám pani učiteľka Sova, „dnes deti nemôžu zostať v škôlke. Musíme ju zatvoriť, kým to neopravíme a nezistíme, čo sa stalo. Možno to spôsobila iba búrka, ale sme hlbšie v lese a tu nebýva taký silný vietor.“ Dodala znepokojene. „Snáď to nikto neurobil naschvál.“
Rodičia z toho tiež nie sú vôbec nadšení. Nedá sa však nič robiť, dnes bude škôlka zavretá.

Tajný život v lese

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.